reklama

Cestovanie s bezdomovkyňou

Poklepala mi po pleci: Slečna, ste to vy? Zdvihla som oči od skrípt, chvíľu som lovila v pamäti a potom som si spomenula: Ako sa máte? Naposledy som sa sťažovala na zimu, teraz zas na to teplo! Ešteže aspoň tu je trošku chládok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

***

Sedela som vo vlaku, bol jeden z tých mála dní čo túto zimu snežilo. Tak veľmi som chcela mať od všetkých pokoj, že som si sadla do prázdneho kupé, pustila empétrojku a snažila som sa zahnať všetky myšlienky.

Niekto mi poklopal po pleci ...

"Môžem si prisadnúť? Viete, v tej chodbičke je dosť zima."

Premerala som si ju a na prvý pohľad to bolo jasné - bezdomovkyňa.

"Poďte, jasné, mám tu dosť voľného miesta."

Vyšla na chodbu, o chvíľu sa vrátila s dvoma taškami.

"Naozaj môžem? Nevadí vám to?" Usmiala som sa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Vy ste sa určite narodila v lete!"

"Nie nenarodila, ale prosím vás, mohli by ste mi tykať, ja si pripadám nenormálne stará, keď mi niekto vyká."

"Tak keď nie v lete, tak vo februári, v rozmedzí od prvého do dvanásteho," usmiala sa a asi tušila, že tento raz trafila, "to je znamenie krásy. Musíš si dávať pozor na mužov, lebo ľudia ako ty, majú slabosť na krásnych, ale plytkých chlapov a potom to môžeš ľutovať. Napríklad taký Jan Novotný, to je typický príklad plytkého, ale krásneho muža."

Lovila som v pamäti, o kom to hovorí: "No, viete, ja sa v tomto nevyznám, ja bulvár nesledujem." (Predstavila som si svoje spolubývajúce, ako mi takmer každý týždeň povedali, že žijem mimo reality.) "A s tými mužmi, neviem, ešte som to na sebe nepostrehla, mne sa skôr páčia takí dobráci."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozprávala ďalej. Miestami som mala pocit, že ani nečaká, že budem reagovať, jednoducho potreboval zo seba dostať všetko von. A ja som zas mala chuť počúvať bez toho, že by som musela hovoriť.

Po chvíľke sa začala hrabať v taškách. "Niečo ti ukážem, ale najprv to musím nájsť. Keď mne tie decká občas niečo ukradnú, nedá sa mi ustrážiť si veci stále.... No takúto kozmetiku by si mala používať - obsahuje trochu benzoylperoxidu, to proti vyrážkam, inak by si bola aj celkom pekná."

Prišlo mi to ako jeden z mála úprimných komplimentov, ktoré som počula za celý život. Nestihla som ani poďakovať, už pokračovala. Všimla si, že som očami zablúdila na knihu, ktorú vytiahla z tašky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Kedysi som študovala chémiu, tak si to nosím so sebou. Potom zomrela mamička a musela som sa starať o ocka. Žene sa nehodí, aby študovala prírodné vedy. Skôr psychológiu alebo právo. Ty ale vyzeráš skôr na prírodné."

Potvrdila som jej to. "Mám síce matematiku a angličtinu, ale je to len pedagogika, takže to nie je až také ťažké..."

"Vieš aká by bola z teba dobrá právnička? Matematická logika.... Keď som sa začala starať o ocka, už som to nezvládala. Potom zomrel aj on a už nikdy nebolo nič také, ako na začiatku. Do školy som sa už nevrátila."

Za oknami sa mihol erotický salón.

"Tak si chlapi nahrádzajú lásku. Ja som sa mala vydávať ... bola to láska môjho života, on jediný mi na sviatok doniesol kvety, aj na MDŽ, aj na narodeniny. Ale zomrel krátko po ockovi. Každý po ňom bol len náhrada. ... Často na nich myslím, na ocka a mamičku, aj naňho. Život by bol iný, keby neodišli."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vlak pomaly zastavoval, vystupovali sme a ja som nevedela, čo povedať. Nestihla som jej ani zaželať pekný deň, ani sa usmiať, odišla. ***

"Viete, občas som na vás myslela, ani sme sa nestihli rozlúčiť."

"Ja sa s ľuďmi nelúčim, nechávam si tak otvorenú cestu. ... Máš smutné oči, vtedy si ich také nemala. Ja som vravela, že matematika sa pre ženu nehodí a že znamenie krásy si má dávať pozor na krásnych mužov."

Usmiala som sa a nahodila svoju hrdinskú pózu: "To nie je v tom. Len rovnako ako vy mám pocit, že ďalšiu rozlúčku už nezvládnem. Ale znamenie krásy je silné, však?" Pozrela som na ňu a čakala som, či za zdanlivým vtipkovaním postrehne tú prosbu o povzbudenie. Pripadala som si ako citový mrzák.

"Škoda, že sa ten Kaliňák oženil, taký pekný chlap to bol," zastavila sa a dodala: "Zabudla som, ty to nesleduješ." Vstala, pozrela na mňa, no dnes sme cestovali každá opačným smerom. "Ešte niečo: zvládneš to."

zuzana michalcová

zuzana michalcová

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pre niekoho obyčajná, pre niekoho výnimočná. Naivná optimistka milujúca ľudí, vôňu pokosenej trávy, letný dážď, knihy a čokoládu... Zoznam autorových rubrík:  Škola, druhý domov:)Aj takto to bývaVšetky "moje" detiĽudia môjho životaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu